utorok 17. apríla 2012
Multi Track Diplomacy
Multitrack diplomacy ako nástroj postkonfliktnej
rekonštrukcie
Abstrakt
Multitrack
diplomacy (MTD) predstavuje nový inovatívny politický nástroj postkonfliktnej
rekonštrukcie - transformácie v krajinách a regiónoch zasiahnutých
eskaláciou ozbrojených konfliktov. Zároveň predstavujú účinný nástroj na
prevenciu konfliktov. Okrem doteraz využívaných klasických foriem diplomacie
využíva omnoho širší spektrum nástrojov riešenia konfliktov s využitím
neštátnych aktérov. Osobitosť prístupu spočíva v paralelnom využívaní
niekoľkých princípov založených na
špecifickej sociálnej interakcii.
Klíčová slova: multi-track
diplomacy, transformácia konfliktu, kríza, ozbrojený konflikt
Abstract:
Multitrack
diplomacy (MTD) is used as a new political mechanism of post conflict
reconstruction in states and regions closely connected with escalation of armed
conflicts. This i salso used as a mechanism of conflict prevention. Multi track
dilomacy works not only with the classic forms of diplomacy, but also with
other tools and forms (non states actors) of conflict solving. The main sign of
this approach consists in paralel principle usage of some chosen social
interactions methods.
Key words: multitrack
diplomacy, conflict transformation, crisis, armed conflict
Podoba
súčasných ozbrojených konfliktov a vojen si vyžaduje využívať pri ich
riešení nové postupy a metódy. Pôsobenie širokého spektra neštátnych
aktérov a využívanie nových foriem násilia si vyžaduje aplikovať nové
formy prístupov a riešení, ktoré dokážu úspešne substituovať tradičné
formy riešenia konfliktov. Tu sa mení aj pozícia štátu v súčasných
medzinárodných systémoch. (Kucharčík, 2009)
Multitrack
diplomacy (MTD) je systémový prístup transformácie konfliktov, ktorý využíva
pri nastoľovaní mierového procesu behaviorálny, resp. organistický
prístup.(Galtung, 1996) Mierový systém
chápe ako proces ako živý organizmus. Opúšťa tradične Newtonov mechanistický
prístup, ktorý odvodzoval svoje pôsobenie od pravidla, že vesmír a procesy
v ňom fungujú na spôsob stroja, sledujúc presné matematické zákony
odvodené od zákona akcie a a reakcie. Naopak systémový prístup neredukuje
predmet výskumu na jednotlivé časti. Zaoberá sa prepojenosťou častíc a ich
spôsobom organizácie v rámci systému. Stúpa nielen počet väzieb , ale aj
úroveň vzájomnej závislosti medzi jednotlivými aktérmi medzinárodného
politického systému. (Kováčik, Ondria, 2009, s. 97) Systémy nie sú dané len svojou
štruktúrou, nemajú dané svoje úlohy a neriadia sa len lineárnymi zákonmi
akcie a reakcie. Systémy rastú, vyvíjajú sa a transformujú sa. Sú
analogické živým organizmom a ako také sú charakterizované cyklickými
tokmi informácií, nelineárnou prepojenosťou a organizáciou vyznačujúcou sa
obmedzenou autonómnosťou. (Duffield, 2001). Ako typické príklady klasickej koncepcie
mechanistického princípu je možné uviesť politiku humanitárnej pomoci vyspelých
krajín, ktorej očakávanými dopadmi je zlepšenie situácie civilného obyvateľstva
v konfliktnej oblasti . nami opisovaný systémový prístup rigorózne
neodmieta humanitárnu pomoc, ale považuje ju za nedostatočný nástroj mierového
procesu, pričom berie do úvahy aj pôsobenie iných aktérov. Poskytovanie
humanitárnej pomoci nie je v praxi lineárny proces medzi donorom
(ekonomicky vyspelé štáty, medzinárodné organizácie a apod.)
a akceptorom (obyvateľstvo konfliktnej oblasti, obete násilia ), do
transferu zasahujú aj iný aktéri a vzťahy medzi nimi. Sprostredkovateľské
organizácie, kriminálne bandy, teroristické zoskupenia, korupcia
a podobne. Podoba humanitárnej pomoci je v praxi redukovaná mierou
pôsobenia týchto aktérov (napr.
zdaňovanie konvojov, výpalné za ochranu a pod.)
Špecifikom
uvádzaného sociálneho systému je jeho odlišnosť od organických systémov
v tom, že je charakteristický ľudským vedomím. Jednotlivé časti systému sa
majú schopnosť aktívne a vedome sa podieľať na organizácii systému, pričom
sú pod vplyvom subjektívnych faktorov.
Každé indivíduum, alebo sociálna skupina je pod vplyvom individuálneho
alebo kolektívneho presvedčenia, názorov, hodnôt, ktoré ovplyvňujú ľudské
vnímanie reality a konanie v nej. Z tejto premisy je možné
vyvodiť aj fakt, že každý konflikt je poznačený tým, že každá zo strán sa na tú
istú situáciu pozerá pod iným uhlom pohľadu. (Diamond, McDonald, 1996)
Pojem
Multitrack diplomacy sa používa na označenie nového koncepčného prístupu,
ktorý odzrkadľuje rôznorodosť aktérov
prispievajúcich k mierovému procesu za účelom budovania tzv. pozitívneho
mieru. Táto koncepia je v podstate rozšírením tzv. Track One, Track Two paradigmy. Poojem
Track Two bol zavedený Josephom Montwillom z Inštitútu pre zahraničnú
službu, ktorý týmto termínom označil diplomatické aktivity nachádzajúce sa mimo
rámec oficiálnych vládnych aktivít. Monteville vychádzal z premisy, že
odborný posudok konfliktu na uskutočnenie úspešného mierového procesu nemôže
vychádzať iba od predstaviteľov vlády, ale od množstva aktérov z rôznych
pôvodom s rozličnými zručnosťami a
skúsenosťami. (Diamond, McDonald, 1996)
V poslednom
období sme svedkami exponencionálneho nárastu mimovládnych aktivít
v mierových procesoch. Track Two preto už svojím obsahom vo svojej
pôvodnej koncepcii nestačí vystihovať rôznorodosť a komplexnosť
neoficiálnej diplomacie. Neskôr jedna s protagonistiek tohto prístupu Louise
Diamond zaviedla pojem Multitrack Diplomacy a John W. McDonald rozšíril
track Two na ďalšie roviny – štyri track: profesionálne mimovládne organizácie
zaoberajúce sa riešením konfliktov, obchod, súkromné osoby a médiá.
V roku 1991 Diamond a Mc Donald pridali k tomuto modelu ďalšie
štyri track: náboženstvo, aktivisti, veda a vzdelávanie, filantropia.
V konečnom dôsledku tak súčasná Multitrack diplomacia v súčasnosti
pôsobí na 9 úrovniach – 9 Tracks. Multitrack Diplomacia, označovaná aj skratkou
MTD je multidisiplinárnym prístupom riešenia konfliktov, ktorý odzrkadľuje
viacúrovňovú štruktúru systému. Tento systém nie je hierarchizovaný, sú však
vzájomne závislé a prepojené jednotlivé tracks a preto sa zvyčajne
zobrazuje v kruhovom diagrame.
Každý track má vlastné zdroje, hodnoty a prístupy a
predstavuje jedinečnú a nenahraditeľnú časť systému. Všetky track sú prepojené v strede diagramu
a pracujú vzájomnej
synergii na transformácii
konfliktu. Ide o systémový prístup k mieru, pretože nie jedna časť systému, ale všetky spolu majú
schopnosť budovať mier. (Diamond, McDonald. 1996)
Track 1 vládna a diplomatická úroveň,
ktorej hlavní predstaviteľmi sú vládni a diplomatickí zástupcovia štátov, medzinárodných a regionálnych organizácií, medzinárodne finančné
inštitúcie ako MMF a Svetová banka. Táto úroveň predstavuje oficiálnu diplomaciu v pravom
slova zmysle a vzťahuje sa klasickú definíciu zahraničnej politiky štátov.
Títo aktéri pôsobia na horizontálnej úrovni medzi sebou a na vertikálnej úrovni
prostredníctvom stretnutí s miestnymi sociálnymi skupinami, novinármi a predstaviteľmi
univerzít. Track
1 je charakterizovaná klasickou štátnou intervenciou v podobe
vojenského zásahu do konfliktu, peacekeepingových misií, rozvojovej pomoci, oficiálnymi
multilaterálnymi a bilaterálnymi rokovaniam. Vytvára vzťahy politického a byrokratického charakteru a je
nositeľkou legitimity
štátnej moci. Medzinárodná oficiálna
diplomacia sa najčastejšie odohráva v srdci Organizácie spojených národov vo forme
spolupráce, spoločných konzultácii a spolupráce. Štáty a medzinárodné organizácie majú
pri riešení konfliktov kľúčovú úlohu, pretože ich spoločné rozhodnutia, ale aj
nezhody priamo ovplyvňujú postoje konfliktných strán a celkový vývoj konfliktu.
(Diamond, Mc Donald, 1996) Nedostatkom oficiálnej diplomacie je, že analýzam
konfliktu často chýba vnútorný náhľad, a preto dochádza k náčrtom zjednodušených schém
konfliktu dvoch strán prehliadajúc početnosť a rôznorodosť aktérov. Túto
medzeru v analýze konfliktu sa snažia vyplniť predstavitelia úrovne Track 2.
Predstaviteľmi Track 2(T2) sú profesionálne mimovládne organizácie, ktoré sa venujú analýze, prevencii, riešeniu
medzinárodných a vnútroštátnych konfliktov. Práca tejto úrovne sa zakladá na
presvedčení, že neoficiálna diplomacia ponúka voľnosť, ktorá vo formálnom prostredí oficiálnej
diplomacie nie je možná. Väčšia voľnosť v konaní umožňuje preskúmať príčiny konfliktu a za ním nachádzajúce
sa ľudské
potreby. Predstavitelia
mimovládnych organizácií sa nenachádzajú pod muškou médií, a preto majú priestor preskúmať
možnosti neverejných spôsobov zblíženia sa konfliktných strán. Aktivity občianskych
diplomatov alebo jednoducho neštátnych aktérov majú tri všeobecné ciele: „1. zlepšenie komunikácie,
porozumenia a následne vzťahu medzi skupinami alebo národmi 2.uvoľnenie napätia, strachu a
hnevu prostredníctvom poľudšťovania obrazu nepriateľa a následná pomoc pri
spoznávaní druhej strany 3. ovplyvňovanie názorov a politík predstaviteľov Track
One, čiže formálnej diplomacie a stavanie základov pre
oficiálne rokovania. (Diamond, Mc Donald, 1996. s. 2). Na rozdiel od oficiálnej diplomacie ich
práca je dlhodobá a využívajú blízky kontakt s obyvateľstvom nachádzajúcim sa
v konflikte, čo predstavuje nevyhnutné podmienky na odstránenie psychologických bariér a procesu
dehumanizácie nepriateľa. Medzi aktivity Track 2 patria problem-solving workshopy, mediácia v rámci naštartovaného mierového procesu, diplomacia
medzi štyrmi očami, konferencie, vzdelávanie, tréningy, budovanie dôvery, budovanie
inštitucionálnej štruktúry. Pravdepodobne najväčšou výzvou tejto track je zdroj financovania.
Sponzori mimovládnych organizácii očakávajú výsledky vo forme niečoho hmatateľného a merateľného. Bohužiaľ transformácia konfliktov je dlhodobý
otvorený proces, ktorého výsledky sú ťažko merateľné. Je možné vytvoriť štatistiku
obetí konfliktu, ale priam nemožné odmerať kvalitu vzťahov a zmeny v prístupe
konfliktných strán. Získavanie sponzorov v takýchto podmienka je preto náročné a dokazuje
skutočnosť, že neoficiálna diplomacia v podobe Track Two ešte potrebuje preukázať svoju vieryhodnosť a
opodstatnenosť, aby získala väčší rešpekt predstaviteľov Track 1. Pre ilustráciu Track 2 môžme spomenúť nasledovné mimovládne organizácie The Institute for Multi-Track
Diplomacy založený
Diamondovou
a McDonaldom, Search for Common Ground pod vedením Johna Marksa, Conflict Resolution Programm založený bývalým americkým prezidentom Jimmym Carterom. (Diamond,Mc
Donald, 1996)
Track 3 predstavuje oblasť obchodu, ktorá svojimi potencionálnymi vplyvmi môže
prispieť k budovaniu mieru. Základným cieľom súkromnej obchodnej činnosti je
prirodzene zisk. Avšak podľa Diamondovej a Mc
Donalda má obchod schopnosť rispieť k mierotvorným aktivitám, pretože „nie je izolovaným fenoménom ale integrálnou súčasťou
spoločenského apolitického života'. (Diamond. McDonald, 1996, s.52) Existuje všeobecne
rozšírená viera, že obchod potrebuje ku svojmu úspechu mier. A k tomu, aby obchod pôsobil v mierovom
prostredí, môže prispieť napríklad uvedomelou sociálnou a enviromentálnou politikou. (Diamond,
McDonald, 1996) Dôkazom tejto skutočnosti je aj iniciatíva Organizácie
spojených národov Global Compact, ktorú uviedol bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan
na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v roku 1999. Ide o dobrovoľnú alianciu
medzi agentúrami OSN (UNDP, UNEP, UNHCHR, ILO) a súkromného podnikateľského
sektora s cieľom poľudštiť správanie v medzinárodných obchodných aktivitách a
prispieť tak rozvoju mieru a stability vo svete. Aliancia sa zakladá na
zdieľaní spoločných princípov týkajúcich sa dodržiavania ľudských práv,
pracovných podmienok a ochrany životného prostredia, ktoré majú viesť k
zabráneniu zneužívania lacnej pracovnej sily.[1]
V konečnom dôsledku zdravá ekonomika a prosperujúci obchod zvyšujú
životnú úroveň obyvateľstva a odbúravajú chudobu ako spúšťací faktor čiernej
ekonomiky a s ňou súvisiacich sociálnych vzťahov typických pre nové vojny.
Track 4 stotožňuje občiansku
diplomaciu, ktorá zahŕňa neoficiálne a neformálne kontakty medzi členmi
protistojacich komunít, ktorých cieľom je ovplyvniť verejnú mienku, získavať
ľudské a materiálne zdroje na projekty, ktoré môžu pomôcť pri riešení
konfliktu. Vzájomné návštevy záujmových skupín rovnakého zamerania
pochádzajúcich zo znepriatelených komunít, organizácia koncertov a iných
kultúrnych podujatí, uzatváranie partnerstiev medzi mestami, kultúrne výmeny, spoločné výskumné projekty, adopcia
detí na diaľku predstavujú iniciatívy súkromných osôb. ktoré vďaka podpore municipality rozvíjajú
vzťahy medzi znepriatelenými
komunitami. Zdôrazňujúc
hodnotu multikulturalizmu dochádza k odbúravaniu bariér medzi komunitami a k vytváraniu
vzťahov na neoficiálnej úrovni a k takzvanému empowermentu čiže k posilneniu sebavedomia
jednotlivcov a
skupín v ich schopnosti prispieť k transformácii konfliktného prostredia.
(Diamondová, McDonald,
1996)
Track 5 zastupujúca výskum, výcvik a
vzdelanie je
intelektuálnou časťou systému Multitrack Diplomacy. Jej pozícia v systéme je
opodstatnená presvedčením,
že „ čím
viac vieme, tým sme viac schopní pričiniť sa krieseniu svetových
problémov", akým sú
aj vnútroštáne konflikty. (Diamond, McDonald, 1996, s. 70)Ďalej vychádza z viery, že aby sme dosiahli
pozitívne zmeny, je potrebné vzdelávať ľudí, pretože nevedomosť plodí omyly a chyby
v konkrétnych činoch“. (Diamond, McDonald, 1996, s. 70) Track 5 v zložení vedcov a študentov
odboru s obsahovou náplňou mierových a konfliktných štúdií je mozgom
systémového prístupu k transformácii konfliktov a ako taký je kreatívnym a inovačným zdrojom slobodného
vývoja teórií a prístupov. Činnosti Track 5 sú rôzne; analyzuje situáciu, región alebo konkrétny
konflikt, vytvára syntézu vyhodnotených faktov a udalostí, organizuje semináre
a konferencie, kde sa vzájomne vyhodnocujú výsledky výskumu rôznych výskumných
inštitúcií, vydáva publikácie, články, podáva odborné komentáre v rádiu a v
televízii, čím ovplyvňujú tak predstaviteľov oficiálnej diplomacie ako aj
verejnú mienku. Vďaka svojim aktivitám predstavuje odborný a tým pádom
spoľahlivý zdroj informácií všetkých ostatných častí systému Multitrack Diplomacy. Asi jediným nedostatkom tejto track je, že často výsledky práce
jej predstaviteľov sú považované za konečný cieľ a nie nástroj pre ostatné tracks (Diamond, McDonald, 1996)
Predstaviteľmi
Track 6 sú záujmové skupiny
zaoberajúce sa konkrétnym spoločenským problémom ako je napríklad dodržiavanie
ľudských práv, deštrukcia životného prostredia, sociálna nespravodlivosť. Na
rozdiel od občianskej diplomacie, ktorá sa zameriava na vytváranie vzájomného
pochopenia a zblíženia sa znepriatelených skupín, aktéri Track 6 reagujú protestom na
rozhodnutia a činy politikov, medzinárodných organizácií a nadnárodných
korporácií, aby tak vyjadrili svoj
nesúhlas
ako občanov globálnej spoločnosti, ktorí cítia morálnu zodpovednosť za spravovanie sveta. Členovia týchto
záujmových skupín sú tiež nazývam aktivisti nakoľko ich nástrojmi sú hlavne
demonštrácie aktivizujúce širokú masu obyvateľstva, proti nemorálnemu správaniu štátov a
medzinárodných organizácií. Typickým príkladom takzvanej advocacy sú Antiglobalisti, Amnesty International, Human
Rights Watch, Witness for Peace alebo Greenpeace. Význam aktivistov v systéme Midti-Track Diplomacy spočíva v tom, že fungujú
akoby alarm hlásajúci chybné konanie Track 1 čím sa snažia o vyváženie vplyvu oficiálnej diplomacie.
Priťahovaním pozornosti
širokej verejnosti
sú určitým vykonávateľom kontroly nad tým, aby Track 1 nezneužívala svoju moc. Track 6 predstavuje hlas občanov
nezastúpených na politických procesoch, čím prispieva k spravodlivejšiemu globálnemu vládnutiu.
Nedostatkom protestných
hnutí je, že
sa apriori
definujú
ako anti- respektíve namierené proti
niečomu, čím
ale riskujú to, že proti čomu bojujú ešte viac pritvrdí svoj postoj k antihnutiam.
Aktivity protestných hnutí sú povzbudzované hnevom a nevraživosťou, ktoré majú
tendenciu zakliesniť postoj aktivistov namiesto toho, aby presadzovali dialóg s
Track 1. Výsledkom tohto neflexibilného
postoja aktivistov sú kontraproduktívne reakcie z kruhov oficiálnej diplomacie.
(Diamond, McDonald, 1996)
Náboženstvo ako súbor
duchovných hodnôt a princípov správania je označené ako Track 7. Náboženské rozdiely môžu v
praxi predstavovať zdroj konfliktu, ale takisto môžu byť
katalyzátorom zmierovacieho procesu. Nakoľko náboženskí vodcovia predstavujú v rámci
komunít určitú autoritu, ich slová majú významnú váhu na správanie jednotlivcov a skupín. Západné
náboženstvá v podobe rôznych odnoží kresťanstva sú v konfliktnom prostredí aktívne
prostredníctvom komunít veriacich a cirkevných misií, ktoré šíria všeobecné morálne
princípy ako sú sú láska k blížnemu, súcit, schopnosť odpúšťať.
Tieto komunity veriacich sa podieľajú na rovnakých aktivitách ako iné track; vzdelávanie obyvateľstva a
miestnych vodcov,
neformálne vyjednávanie,
mediácia, poskytovanie humanitárnej pomoci, vystupovanie v médiách, vydávanie publikácií. Prínosom
náboženstva v mierovom procese je. že do neho prináša „duchovný impuls plný idealizmu etických hodnôť“. (Diamond, McDonald, 1996, s. 101) V širšom kontexte
možno chápať pozitívne aj integračnú funkciu náboženstva ako súčasti kultúry.
Pre túto funkciu sú využívané sociálne inštitúcie ako vzdelávanie, rodina,
partnerské skupiny, komunikačné inštitúcie a ďalšie. Kultúra je chápaná
ako niečo pozitívne, čo pomáha zbližovaniu a vzájomnému pochopeniu medzi
národmi a štátmi, pomáha otupovať ostrie medzinárodných rozporov. Táto
predstava je však oprávnene iba čiastočná a celý problém kultúry
a náboženstva a ich úlohy v medzinárodnom živote je omnoho
zložitejší, rozporuplnejší. (Hoscheková, 2009) Negatívnou stránkou Track7 je, že má historicky daný sklon k exkluzivimu. To znamená, že len svoje
princípy považuje za správne, čím segreguie komunity s odlišným náboženským
vyznaním. (Diamond, McDonald, 1996)
Track 8 sa vzťahuje na nadácie a
individuálnych filantropov, ktorých funkciou v systéme je poskytovať finančné a
materiálne zdroje pre aktivity ostatných track. Tým, že poskytuje finančné zdroje na projekty určuje i
smerodatné línie, ktorými sa majú mierové projekty uberať. To znamená, že
stanovuje agendu a definuje priority v mierových procesoch. Sponzori a nadácie
sa nachádza v pozícii filtra, ktorý rozhoduje o tom, ktorý projekt vstúpi do
systému a bude mať možnosť zviditeľniť sa. Inými slovami, závisí od nadácií,
ktorý problém alebo vnútroštátny konflikt budú považovať v danom momente za
naliehavý a ktorému dovolia zviditeľniť sa na medzinárodnej scéne. Niektoré
nadácie sú financované z pravidelných dotácií, iné sa o svoje zdroje musia
uchádzať u individuálnych donorov, a preto väčšinu svojho času strávia
identifikáciou potenciálnych darcov a ich presviedčaním o nevyhnutnosti
riešenia istého problému. Každá nadácia má vo svojej agende vytýčenú cieľovú
oblasť, na ktorú sa zameriava. Napríklad veľké nadácie ako Ford Foundation, Carnegie, Mac
Arthur Foundation podporujú v prvom rade akademické a výskumné inštitúcie. Malé nadácie
ako Tides
Foundation, Threshold, Plowshares majú naopak tendenciu financovať projekty v
teréne.(Diamond, McDonald, 1996)
Médiá a
verejná mienka predstavujú Track 9, ktorá v systéme Multitrack Diplomacy spĺňa informačnú a komunikačnú
funkciu. Hlavnou úlohou médií je prostredníctvom tlače, televízie a elektronických
médií informovať a zapojiť verejnosť do diskusií o mieri a riešení konfliktov. Rovnako ako
pri Track 5 zastupujúcej výskum, vzdelanie a výcvik aj Track 9 vychádza z predpokladu, že pre
angažovanie
sa vo vnútroštátnych konfliktoch, je
potrebné informovať verejnosť o stave a vývoji situácie vo vzdialených kútoch sveta.
Médiá vo všeobecnosti tvarujú verejnú mienku a naopak verejnosť má v demokratických krajinách
prostredníctvom liberálnych médií možnosť vyjadriť svoj názor k problematike. Konečným dôsledkom
slobodnej diskusie
je vplyv, ktoré
médiá a verejná mienka vyvíjajú na politické rozhodnutia predstaviteľov štátnej moci. Umiestnenie Track 9 do vnútorného kruhu diagramu
(tabuľka 7)
vystihuje jej funkciu v systéme. Médiá predstavujú vertikálne prepojenie medzi oficiálnou diplomaciou Track 1 a horizontálne prepojenie vo
vnútri spoločnosti medzi jednotlivými účastníkmi Multitrack Diplomacy. Média môžeme rozdeliť podľa druhu programu, ktoré ponúkajú na informatívne
a zábavné. Problémom informatívnych programov súkromných spoločností je posadnutosť sledovanosťou a
tým zároveň aj
ziskom, čo má
pre úlohu médií v transformácii konfliktov významný dopad. Typickým informatívnym
mediálnym programom sú správy, ktoré sa mediálnom biznise stotožňujú s niečím vzrušujúcim, šokujúcim
a hlavne násilným. Inými slovami: „nie mier, ale konflikt a násilie vytvárajú
správy" (Diamond,
McDonald, 1996, s. 124) Ľudia žijúci v mieri sú pre verejnosť nudným programom. Touto cestou
sú zo spravodajských orgánov vypúšťané zábery legitimizujúce nenásilie a
mierové riešenie konfliktov. Zaujímavým vedľajším produktom tohto ustáleného
pravidla je, že po určitom čase rovnaká intenzita násilia nevyvoláva u divákov
pocit senzácie, správa prestáva byť novinkou, konflikt vlečúci sa i dvadsať
rokov vymizne z programu večerných správ a znovu sa v ňom objaví iba ak so sebou
prináša akty väčšej brutality alebo pokrok v mierovom procese.(Diamond, McDonald,
1996) Mediálne programy informatívneho charakteru môžeme považovať za dvojsečnú
zbraň, ktorá v podobe dobre známeho CNN efektu ovplyvňuje verejnú mienku a
následne politické rozhodnutia predstaviteľov štátov a medzinárodného
spoločenstva pri zapájaní sa do mierového procesu vnútroštátneho konfliktu. Na
druhej strane sú to tie isté médiá, ktoré sprostredkúvajú zábery neúspešných
akcií medzinárodného spoločenstva a dvíhajú vlny protestov na zastavenie
mierových operácií. Vo veľkej miere sa tento track napríklad využíva napríklad aj
vo vleklých vnútroštátnych konfliktoch – ako napríklad v Kolumbii.
(Adašková, 2009)
Multitrack
Diplomacy (MTD) je systémový prístup, ktorý odráža rôznorodosť aktérov v nových vojnách
typických pre súčasné obdobie globalizácie. Títo aktéri sú považovaní za
činitele s mierotvorným potenciálom v procese transformácie konfliktov.
Transformáciu konfliktov považujú autori tohto prístupu za pojem označujúci
výsledok mierotvorných snáh. Podľa Diamondovej a Nottera pozostáva transformácia
konfliktov z troch typov peacebuildingových aktivít, ktorými sa buduje
takzvaná „ infraštruktúra
mieru'. (Notter,
Diamond, 1996, s.2)
Zásady využitia - 12 princípov
multitrack diplomacy
V období,
Kedy bola MTD vytvorená, začali sa rozvíjať projekty v konfliktných
oblastiach po celom svete a ponúkať vzdelávací program „Peacebuilding in Action:
princípy a postupy multitrack diplomacy“.
Počas programu bolo sformulovaných 12 elementárnych princípov multitrack
diplomacy, ktoré boli následne modifikované a posilnené. V súčasnosti
predstavujú hlavné zásady práce priamo v teréne v konfliktných
oblastiach, teda všeobecný rámec a štruktúru MTD iniciatív. Princípy boli
rozdelené do štyroch kategórií, ktoré zdôrazňujú a vyzdvihujú dôležitosť
vzťahu a väzieb medzi odborníkmi a konfliktným systémom. Zásady sa
primárne zameriavajú na:
1.
zavedenie
MTD do systému konfliktu
2.
spoluúčasť
s partnermi/budovanie partnerstiev
3.
prístupy
a metódy k práci
4.
celkové
ciele
|
Zavedenie
MTD/Entry
|
Prístupy
k práci/Approaches to Work
|
|
1. vyzvanie/pozvanie
|
7. syntéza múdrosti
|
|
2. dlhodobý záväzok
|
8. početné technológie
|
|
Spoluúčasť/Involvement
with Partners
|
9. výskum v akcii
|
|
3. vzájomný vzťah
|
Celkové
ciele/Overall goals
|
|
4. vzájomná dôvera
|
10. zodpovednosť
|
|
5. angažovanosť
|
11. splnomocnenie
|
|
6. partnerstvo
|
12. transformácia
|
Princípy zamerané na zavedenie MTD do
systému:
1.
Výzva
(„pozvanie“) - MTD je zavádzaný do systému na základe požiadavky konfliktných
strán. „Pozvanie“ býva často adresované buď od jednej zo strán konfliktu, alebo
od určitej lokálnej skupiny v rámci systému. Požiadanie znamená vstup do
systému. Pre začatie úspešnej práce/činnosti je nevyhnutné získať súhlas
a dôveru všetkých konfliktných strán.
2.
Dlhodobý
záväzok - Konfliktný systém si v zásade vyžaduje dlhodobú stratégiu pre
jeho transformáciu. Pre úspech peacebuildingovej misie a transformácie
konfliktu je nevyhnutný dlhodobý záväzok minimálne na 5 rokov, v zásade
však do doby, kedy žiadna z konfliktných strán systému nevyžaduje
prítomnosť skupín MTD.
Princípy zamerané na spoluúčasť
s partnermi/budovanie partnerstiev:
3.
Vzájomný
vzťah - Kľúčom k úspechu peacebuildingových misií je kvalita vzájomného
vzťahu vybudovaného postupom času s jednotlivcami, skupinami
a relevantnými inštitúciami v konfliktnom systéme. Vybudovanie
vzájomných vzťahov so všetkými stranami konfliktu predstavuje nevyhnutný základ
pre ďalšiu činnosť.
4.
Vzájomná
dôvera - Vzťahy medzi partnermi v konflikte musia byť vybudované na
základe vzájomnej dôvery. Budovanie osobnej a inštitucionálnej dôvery
s celým spektrom aktérov v rámci systému zahŕňa získanie dôvery
politických lídrov a súhlas širokej verejnej mienky.
5.
Angažovanosť
- Aktívne zapojenie sa do konfliktnej situácie je ďalšou podstatou multitrack
diplomacy. Peacebuilders vystupujú ako neutrálna tretia strana
v konflikte.
6.
Partnerstvo
- Partnerstvo a spolupráca s lokálnymi partnermi a vytváranie
koalícii a spoločenstiev odborníkov sú základom všetkých aspektov
peacebuildingu. Synergetika kooperácie rôznych partnerov v teréne je
kľúčom k pokroku v projekte.
Princípy
zamerané na prístupy k práci:
7.
Syntéza
múdrosti/vedomostí - Riešenie konfliktov založené na „západných“ princípoch
a postupoch nie je v zásade efektívne v iných kultúrach. Cieľom
peacebuildingových misií je preto spoznať domorodú kultúru komunít konfliktného
systému a vytvoriť vhodné zásady a postupy, ktoré zodpovedajú
a vyhovujú konkrétnej špecifickej konfliktnej situácii.
8.
Početné
technológie - V procese transformácie konfliktu je zavádzaných množstvo
techník, metodológií, aktivít a vytváraných nových prístupov, ktoré
zohľadňujú kultúrne špecifiká konkrétneho konfliktného systému. (Lasicová,
Ušiak, 2009) Predpokladom k tomu je tvorba tímov odborníkov z oblasti
riešenia konfliktov. Jednotlivé fázy transformácie konfliktu dokonca vyžadujú
rozličné prístupy. Spravidla v prípadoch nedávneho brutálneho násilia je
práve dialóg nástrojom na preklenutie priepasti medzi stranami konfliktu
vytvorenej v dôsledku násilia. V iných prípadoch, pri ktorých náhla
bolesť z násilia už poklesla, proces budovania spoločnosti môže byť
uvedený do činnosti.
9.
Výskum
v akcii - Peacebuildingové tímy sú zamerané na získavanie informácií a
vzdelávanie sa od svojich partnerov, odborníkov a iných strán
zainteresovaných v konflikte s cieľom extrahovať a zdieľať
informácie a skúsenosti.. Dôležitú súčasť výskumu predstavujú lokálne výskumné
tímy.
Princípy
zamerané na celkové ciele:
10.
Zodpovednosť
- Peacebuildingové tímy nenesú zodpovednosť za riešenie problémov iných. Ich
úloha spočíva v asistencii konfliktným stranám najmä prostredníctvom
urýchľovania a uľahčovania procesu transformácie konfliktu
a v budovaní lokálnych kapacít a inštitúcií schopných pokračovať
v tejto činnosti. Riešenie konfliktu nikdy nemôže byť nanútené treťou
stranou. Zodpovednosť nesú konfliktné strany a úlohou MTD je podporovať
lokálnych partnerov k prijatiu zodpovednosti za riešenie konfliktu
a podporiť ich pri tvorbe lokálnych inštitúcií a kapacít. Jeden
z nástrojov predstavuje zavádzanie a rozvíjanie projektov zameraných
na vzdelávanie.
11.
Splnomocnenie
- Ako náhle jednotlivci a skupiny prevezmú zodpovednosť v konflikte,
úlohou peacebuildingu je podporiť ich v procese splnomocnenia/nadobudnutia
kompetencií a právomocí v rámci systému. Splnomocnenie môže mať niekoľko
foriem od budovania partnerstiev cez možnosť pre konfliktné strany zúčastňovať
sa konferencií alebo špeciálnych odborných výcvikových programov. Splnomocnenie
lokálnych autorít je predpokladom transformácie konfliktu.
12.Transformácia -
Proces transformácie konfliktu je podstatou misie MTD. Všetky aktivity peacebuildingových tímov
smerujú k transformácii systému a podporujú zmenu na úrovni verejnej
mienky, hodnôt, správania a štruktúr.
Politický peacebuilding predstavuje vonkajšiu
štruktúru mierového systému, ktorá má tendenciu ľahko sa rozbiť, pokiaľ nemá
solídne jadro. Výsledkami politického peacebuildingu sú politické dohody a
právne zväzky, ktoré odpovedajú na politické potreby konfliktných strán. Sú
základným rámcom pre vybudovanie mieru, ale tento rámec má veľmi krehkú
životnosť, pokiaľ sa nevytvára spolu so štrukturálnym asociálnym peacebuildingom. Štrukturálny peacebuilding zahŕňa vytvorenie systémov
správania a inštitúcií presadzujúce demokratické vládnutie a je podporou pre
sociálny peacebuilding.
Sociálny peacebuilding vytvára ľudskú infraštruktúru
budovaním vzťahov novej kvality venujúc sa pocitom, postojom, názorom, hodnotám jednotlivcov
a skupín generujúc základy pre mierok kultúru. V skratke transformácia konfliktov podľa systémového
prístupu znamená „aktivity peacebuildingu, čiže
vytváranie hmatateľných a nehmatateľných podmienok ktoré umožňujú transformáciu konfliktného
systému na mierový systém. (Notter, Diamond, 1996, s.5)
Literatúra:
1.
ADAŠKOVÁ, D. 2009. Humanitárna kríza v Kolumbii
ako dôsledok bezpečnostnej situácie v regióne. In Interpolis ´09, Banská
Bystrica: FPVaMV UMB, s. 351- 355
2.
DIAMOND, L. – McDONALD, J. 1996. Multitrack Diplomacy.
A System Approach to Peace. West Hartford Connecticut: Kumarian Press
1996.
3.
DUFFIELD, M. 2001. Global governance and the New Wars.
London and New York: Zed Books, 2001
4.
GALTUNG, J. 1996. Peace by Peaceful Means. Oslo:
International Peace Institute, 1996
5.
HOSCHEKOVÁ, D. 2009. Kultúra v medzinárodnom
prostredí a medzinárodná komunikácia (7. kapitola). In HORSKÁ, E.
a kol. Multikultúrne vzdelávanie pre európske občianstvo. Nitra 2009, s.
132-159
6. HUSENICOVÁ, L. 2009. Regionálna bezpečnosť v réžii regionálnych organizácií
In Bezpečnostné fórum’09. FPVaMV UMB,
Banská Bystrica 2009, s. 163 – 171
7. KOVÁČIK, B. – ONDRIA, P. 2009 :
Mierové riešenie konfliktov z hľadiska teórií liberalizmu. In Bezpečnostné
fórum’09. FPVaMV UMB, Banská Bystrica 2009, , s. 94 – 101
8. KUCHARČÍK, R. 2009. Štát v súčasnom medzinárodnom systéme. In
Aktuálne otázky svetovej ekonomiky a politiky. Bratislava: Ekonóm, s.
373-379
9.
LASICOVÁ, J. – UŠIAK, J. 2009. Metodologické aspekty budovania vedy
o bezpečnosti. In Riešenie krízových situácií v špecifickom
prostredí, Žilina: Žilinská Univerzita ŽU - EDIS
10.
MANISCALCO, M.L. 2006/2007.
Constructing/Deconstructing the Enemy: A Sociological Perspective. In
AUBRY, G. Socilogia dei processi di pace. Universitá degli studi Roma Tre
Facolá di Scienze Politiche Corso di Laurea Magistrale in Relazioni
Internazionali 2006/2007.
11.
NOTTER, J. – DIAMOND, L. 1996. Building Peace and
Transforming Conflict: Multitrack Diplomacy in Practice (online). Arlington USA:
Institute for Multitrack Diplomacy, 1996 (cit. 01.08.2010). Dostupné na
internete: http://imtd.org/imtd/OP7.pdf
[1] Iniciatíva Global Compact vyvolala napriek pôvodnému
nezištnému úmyslu vlnu protestov
zo sírany siete
mimovládnych organizácií Alliance for a
Corporate-Free UN, ktoré sa domnievaj to,. že Global Compact poslúži nadnárodným
spoločnostiam ako nástroj pre vylepšenie si svojho medzinárodného imidžu bez konkrétnych
záväzkov. Kritika iniciatívy OSN spočíva v tom, že príliš všeobecne definuje svoje princípy, pričom
nestanovuje kontrolné mechanizmy ich dodržiavania. (Maniscalao, 2003)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)