utorok 17. apríla 2012

Schéma mierového procesu a jednotlivých fáz


Prevencia konfliktov













Pripadové štúdie medzinárodných ozbrojených konfliktov

Internetový politologický časopis e-Polis

Multi Track Diplomacy


Multitrack diplomacy ako nástroj postkonfliktnej rekonštrukcie

Abstrakt
Multitrack diplomacy (MTD) predstavuje nový inovatívny politický nástroj postkonfliktnej rekonštrukcie - transformácie v krajinách a regiónoch zasiahnutých eskaláciou ozbrojených konfliktov. Zároveň predstavujú účinný nástroj na prevenciu konfliktov. Okrem doteraz využívaných klasických foriem diplomacie využíva omnoho širší spektrum nástrojov riešenia konfliktov s využitím neštátnych aktérov. Osobitosť prístupu spočíva v paralelnom využívaní niekoľkých princípov založených na  špecifickej sociálnej interakcii.
Klíčová slova: multi-track diplomacy, transformácia konfliktu, kríza, ozbrojený konflikt
Abstract:
Multitrack diplomacy (MTD) is used as a new political mechanism of post conflict reconstruction in states and regions closely connected with escalation of armed conflicts. This i salso used as a mechanism of conflict prevention. Multi track dilomacy works not only with the classic forms of diplomacy, but also with other tools and forms (non states actors) of conflict solving. The main sign of this approach consists in paralel principle usage of some chosen social interactions methods.
Key words: multitrack diplomacy, conflict transformation, crisis, armed conflict
Podoba súčasných ozbrojených konfliktov a vojen si vyžaduje využívať pri ich riešení nové postupy a metódy. Pôsobenie širokého spektra neštátnych aktérov a využívanie nových foriem násilia si vyžaduje aplikovať nové formy prístupov a riešení, ktoré dokážu úspešne substituovať tradičné formy riešenia konfliktov. Tu sa mení aj pozícia štátu v súčasných medzinárodných systémoch. (Kucharčík, 2009)
Multitrack diplomacy (MTD) je systémový prístup transformácie konfliktov, ktorý využíva pri nastoľovaní mierového procesu behaviorálny, resp. organistický prístup.(Galtung, 1996)  Mierový systém chápe ako proces ako živý organizmus. Opúšťa tradične Newtonov mechanistický prístup, ktorý odvodzoval svoje pôsobenie od pravidla, že vesmír a procesy v ňom fungujú na spôsob stroja, sledujúc presné matematické zákony odvodené od zákona akcie a a reakcie. Naopak systémový prístup neredukuje predmet výskumu na jednotlivé časti. Zaoberá sa prepojenosťou častíc a ich spôsobom organizácie v rámci systému. Stúpa nielen počet väzieb , ale aj úroveň vzájomnej závislosti medzi jednotlivými aktérmi medzinárodného politického systému. (Kováčik, Ondria, 2009, s. 97) Systémy nie sú dané len svojou štruktúrou, nemajú dané svoje úlohy a neriadia sa len lineárnymi zákonmi akcie a reakcie. Systémy rastú, vyvíjajú sa a transformujú sa. Sú analogické živým organizmom a ako také sú charakterizované cyklickými tokmi informácií, nelineárnou prepojenosťou a organizáciou vyznačujúcou sa obmedzenou autonómnosťou. (Duffield, 2001).  Ako typické príklady klasickej koncepcie mechanistického princípu je možné uviesť politiku humanitárnej pomoci vyspelých krajín, ktorej očakávanými dopadmi je zlepšenie situácie civilného obyvateľstva v konfliktnej oblasti . nami opisovaný systémový prístup rigorózne neodmieta humanitárnu pomoc, ale považuje ju za nedostatočný nástroj mierového procesu, pričom berie do úvahy aj pôsobenie iných aktérov. Poskytovanie humanitárnej pomoci nie je v praxi lineárny proces medzi donorom (ekonomicky vyspelé štáty, medzinárodné organizácie a apod.) a akceptorom (obyvateľstvo konfliktnej oblasti, obete násilia ), do transferu zasahujú aj iný aktéri a vzťahy medzi nimi. Sprostredkovateľské organizácie, kriminálne bandy, teroristické zoskupenia, korupcia a podobne. Podoba humanitárnej pomoci je v praxi redukovaná mierou pôsobenia   týchto aktérov (napr. zdaňovanie konvojov, výpalné za ochranu a pod.)
Špecifikom uvádzaného sociálneho systému je jeho odlišnosť od organických systémov v tom, že je charakteristický ľudským vedomím. Jednotlivé časti systému sa majú schopnosť aktívne a vedome sa podieľať na organizácii systému, pričom sú pod vplyvom subjektívnych faktorov.  Každé indivíduum, alebo sociálna skupina je pod vplyvom individuálneho alebo kolektívneho presvedčenia, názorov, hodnôt, ktoré ovplyvňujú ľudské vnímanie reality a konanie v nej. Z tejto premisy je možné vyvodiť aj fakt, že každý konflikt je poznačený tým, že každá zo strán sa na tú istú situáciu pozerá pod iným uhlom pohľadu. (Diamond, McDonald, 1996)
Pojem Multitrack diplomacy sa používa na označenie nového koncepčného prístupu, ktorý  odzrkadľuje rôznorodosť aktérov prispievajúcich k mierovému procesu za účelom budovania tzv. pozitívneho mieru. Táto koncepia je v podstate rozšírením  tzv. Track One, Track Two paradigmy. Poojem Track Two bol zavedený Josephom Montwillom z Inštitútu pre zahraničnú službu, ktorý týmto termínom označil diplomatické aktivity nachádzajúce sa mimo rámec oficiálnych vládnych aktivít. Monteville vychádzal z premisy, že odborný posudok konfliktu na uskutočnenie úspešného mierového procesu nemôže vychádzať iba od predstaviteľov vlády, ale od množstva aktérov z rôznych pôvodom s rozličnými zručnosťami a  skúsenosťami. (Diamond, McDonald, 1996)
V poslednom období sme svedkami exponencionálneho nárastu mimovládnych aktivít v mierových procesoch. Track Two preto už svojím obsahom vo svojej pôvodnej koncepcii nestačí vystihovať rôznorodosť a komplexnosť neoficiálnej diplomacie. Neskôr jedna s protagonistiek tohto prístupu Louise Diamond zaviedla pojem Multitrack Diplomacy a John W. McDonald rozšíril track Two na ďalšie roviny – štyri track: profesionálne mimovládne organizácie zaoberajúce sa riešením konfliktov, obchod, súkromné osoby a médiá. V roku 1991 Diamond a Mc Donald pridali k tomuto modelu ďalšie štyri track: náboženstvo, aktivisti, veda a vzdelávanie, filantropia. V konečnom dôsledku tak súčasná Multitrack diplomacia v súčasnosti pôsobí na 9 úrovniach – 9 Tracks. Multitrack Diplomacia, označovaná aj skratkou MTD je multidisiplinárnym prístupom riešenia konfliktov, ktorý odzrkadľuje viacúrovňovú štruktúru systému. Tento systém nie je hierarchizovaný, sú však vzájomne závislé a prepojené jednotlivé tracks a preto sa zvyčajne zobrazuje v kruhovom diagrame.
Každý track má vlastné zdroje, hodnoty a prístupy a predstavuje jedinečnú a nenahraditeľnú časť systému. Všetky track sú prepojené v strede diagramu a pracujú vzájomnej synergii na transformácii konfliktu. Ide o systémový prístup k mieru, pretože nie jedna časť systému, ale všetky spolu majú schopnosť budovať mier. (Diamond, McDonald. 1996)
Track 1 vládna a diplomatická úroveň, ktorej hlavní predstaviteľmi sú vládni a diplomatickí zástupcovia štátov, medzinárodných a regionálnych organizácií, medzinárodne finančné inštitúcie ako MMF a Svetová banka. Táto úroveň predstavuje oficiálnu diplomaciu v pravom slova zmysle a vzťahuje sa klasickú definíciu zahraničnej politiky štátov. Títo aktéri pôsobia na horizontálnej úrovni medzi sebou a na vertikálnej úrovni prostredníctvom stretnutí s miestnymi sociálnymi skupinami, novinármi a predstaviteľmi univerzít. Track 1 je charakterizovaná klasickou štátnou intervenciou v podobe vojenského zásahu do konfliktu, peacekeepingových misií, rozvojovej pomoci, oficiálnymi multilaterálnymi a bilaterálnymi rokovaniam. Vytvára vzťahy politického a byrokratického charakteru a je nositeľkou legitimity štátnej  moci. Medzinárodná oficiálna diplomacia sa najčastejšie odohráva v srdci Organizácie spojených národov vo forme spolupráce, spoločných konzultácii a spolupráce. Štáty a medzinárodné organizácie majú pri riešení konfliktov kľúčovú úlohu, pretože ich spoločné rozhodnutia, ale aj nezhody priamo ovplyvňujú postoje konfliktných strán a celkový vývoj konfliktu. (Diamond, Mc Donald, 1996) Nedostatkom oficiálnej diplomacie je, že analýzam konfliktu často chýba vnútorný náhľad, a preto dochádza k náčrtom zjednodušených schém konfliktu dvoch strán prehliadajúc početnosť a rôznorodosť aktérov. Túto medzeru v analýze konfliktu sa snažia vyplniť predstavitelia úrovne Track 2.
Predstaviteľmi Track 2(T2) sú profesionálne mimovládne organizácie, ktoré sa venujú analýze, prevencii, riešeniu medzinárodných a vnútroštátnych konfliktov. Práca tejto úrovne sa zakladá na presvedčení, že neoficiálna diplomacia ponúka voľnosť, ktorá vo formálnom prostredí oficiálnej diplomacie nie je možná. Väčšia voľnosť v konaní umožňuje preskúmať príčiny konfliktu a za ním nachádzajúce sa ľudské potreby. Predstavitelia mimovládnych organizácií sa nenachádzajú pod muškou médií, a preto majú priestor preskúmať možnosti neverejných spôsobov zblíženia sa konfliktných strán. Aktivity občianskych diplomatov alebo jednoducho neštátnych aktérov majú tri všeobecné ciele: „1. zlepšenie komunikácie, porozumenia a následne vzťahu medzi skupinami alebo národmi 2.uvoľnenie napätia, strachu a hnevu prostredníctvom poľudšťovania obrazu nepriateľa a následná pomoc pri spoznávaní druhej strany 3. ovplyvňovanie názorov a politík predstaviteľov Track One, čiže formálnej diplomacie  a stavanie základov pre oficiálne rokovania. (Diamond, Mc Donald, 1996. s. 2). Na rozdiel od oficiálnej diplomacie ich práca je dlhodobá a využívajú blízky kontakt s obyvateľstvom nachádzajúcim sa v konflikte, čo predstavuje nevyhnutné podmienky na odstránenie psychologických bariér a procesu dehumanizácie nepriateľa. Medzi aktivity Track 2 patria problem-solving workshopy, mediácia v rámci naštartovaného mierového procesu, diplomacia medzi štyrmi očami, konferencie, vzdelávanie, tréningy, budovanie dôvery, budovanie inštitucionálnej štruktúry. Pravdepodobne najväčšou výzvou tejto track je zdroj financovania. Sponzori mimovládnych organizácii očakávajú výsledky vo forme niečoho hmatateľného a merateľného. Bohužiaľ transformácia konfliktov je dlhodobý otvorený proces, ktorého výsledky sú ťažko merateľné. Je možné vytvoriť štatistiku obetí konfliktu, ale priam nemožné odmerať kvalitu vzťahov a zmeny v prístupe konfliktných strán. Získavanie sponzorov v takýchto podmienka je preto náročné a dokazuje skutočnosť, že neoficiálna diplomacia v podobe Track Two ešte potrebuje preukázať svoju vieryhodnosť a opodstatnenosť, aby získala väčší rešpekt predstaviteľov Track 1. Pre ilustráciu Track 2 môžme spomenúť nasledovné mimovládne organizácie The Institute for Multi-Track Diplomacy založený Diamondovou a McDonaldom, Search for Common Ground pod vedením Johna Marksa, Conflict Resolution Programm založený bývalým americkým prezidentom Jimmym Carterom. (Diamond,Mc Donald, 1996)
Track 3 predstavuje oblasť obchodu, ktorá svojimi potencionálnymi vplyvmi môže prispieť k budovaniu mieru. Základným cieľom súkromnej obchodnej činnosti je prirodzene zisk. Avšak podľa Diamondovej a Mc Donalda má obchod schopnosť rispieť k mierotvorným aktivitám, pretože „nie je izolovaným fenoménom ale integrálnou súčasťou spoločenského apolitického života'. (Diamond. McDonald, 1996, s.52) Existuje všeobecne rozšírená viera, že obchod potrebuje ku svojmu úspechu mier. A k tomu, aby obchod pôsobil v mierovom prostredí, môže prispieť napríklad uvedomelou sociálnou a enviromentálnou politikou. (Diamond, McDonald, 1996) Dôkazom tejto skutočnosti je aj iniciatíva Organizácie spojených národov Global Compact, ktorú uviedol bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v roku 1999. Ide o dobrovoľnú alianciu medzi agentúrami OSN (UNDP, UNEP, UNHCHR, ILO) a súkromného podnikateľského sektora s cieľom poľudštiť správanie v medzinárodných obchodných aktivitách a prispieť tak rozvoju mieru a stability vo svete. Aliancia sa zakladá na zdieľaní spoločných princípov týkajúcich sa dodržiavania ľudských práv, pracovných podmienok a ochrany životného prostredia, ktoré majú viesť k zabráneniu zneužívania lacnej pracovnej sily.[1] V konečnom dôsledku zdravá ekonomika a prosperujúci obchod zvyšujú životnú úroveň obyvateľstva a odbúravajú chudobu ako spúšťací faktor čiernej ekonomiky a s ňou súvisiacich sociálnych vzťahov typických pre nové vojny.

Track 4 stotožňuje občiansku diplomaciu, ktorá zahŕňa neoficiálne a neformálne kontakty medzi členmi protistojacich komunít, ktorých cieľom je ovplyvniť verejnú mienku, získavať ľudské a materiálne zdroje na projekty, ktoré môžu pomôcť pri riešení konfliktu. Vzájomné návštevy záujmových skupín rovnakého zamerania pochádzajúcich zo znepriatelených komunít, organizácia koncertov a iných kultúrnych podujatí, uzatváranie partnerstiev medzi mestami, kultúrne výmeny, spoločné výskumné projekty, adopcia detí na diaľku predstavujú iniciatívy súkromných osôb. ktoré vďaka podpore municipality rozvíjajú vzťahy medzi znepriatelenými komunitami. Zdôrazňujúc hodnotu  multikulturalizmu dochádza k odbúravaniu bariér medzi komunitami a k vytváraniu vzťahov na neoficiálnej úrovni a k takzvanému empowermentu čiže k posilneniu sebavedomia jednotlivcov a skupín v ich schopnosti prispieť k transformácii konfliktného prostredia. (Diamondová, McDonald, 1996)

Track 5 zastupujúca výskum, výcvik a vzdelanie je intelektuálnou časťou systému Multitrack Diplomacy. Jej pozícia v systéme je opodstatnená presvedčením, že „ čím viac vieme, tým sme viac schopní pričiniť sa krieseniu svetových problémov", akým sú aj vnútroštáne konflikty. (Diamond, McDonald, 1996, s. 70)Ďalej vychádza z viery, že aby sme dosiahli pozitívne zmeny, je potrebné vzdelávať ľudí, pretože nevedomosť plodí omyly a chyby v konkrétnych činoch. (Diamond, McDonald, 1996, s. 70) Track 5 v zložení vedcov a študentov odboru s obsahovou náplňou mierových a konfliktných štúdií je mozgom systémového prístupu k transformácii konfliktov a ako taký je kreatívnym a inovačným zdrojom slobodného vývoja teórií a prístupov. Činnosti Track 5 sú rôzne; analyzuje situáciu, región alebo konkrétny konflikt, vytvára syntézu vyhodnotených faktov a udalostí, organizuje semináre a konferencie, kde sa vzájomne vyhodnocujú výsledky výskumu rôznych výskumných inštitúcií, vydáva publikácie, články, podáva odborné komentáre v rádiu a v televízii, čím ovplyvňujú tak predstaviteľov oficiálnej diplomacie ako aj verejnú mienku. Vďaka svojim aktivitám predstavuje odborný a tým pádom spoľahlivý zdroj informácií všetkých ostatných častí systému Multitrack Diplomacy. Asi jediným nedostatkom tejto track je, že často výsledky práce jej predstaviteľov sú považované za konečný cieľ a nie nástroj pre ostatné tracks (Diamond, McDonald, 1996)

Predstaviteľmi Track 6 sú záujmové skupiny zaoberajúce sa konkrétnym spoločenským problémom ako je napríklad dodržiavanie ľudských práv, deštrukcia životného prostredia, sociálna nespravodlivosť. Na rozdiel od občianskej diplomacie, ktorá sa zameriava na vytváranie vzájomného pochopenia a zblíženia sa znepriatelených skupín, aktéri Track 6 reagujú protestom na rozhodnutia a činy politikov, medzinárodných organizácií a nadnárodných korporácií, aby tak vyjadrili svoj nesúhlas ako občanov globálnej spoločnosti, ktorí cítia morálnu zodpovednosť za spravovanie sveta. Členovia týchto záujmových skupín sú tiež nazývam aktivisti nakoľko ich nástrojmi sú hlavne demonštrácie aktivizujúce širokú masu obyvateľstva, proti nemorálnemu správaniu štátov a medzinárodných organizácií. Typickým príkladom takzvanej advocacy sú Antiglobalisti, Amnesty International, Human Rights Watch, Witness for Peace alebo Greenpeace. Význam aktivistov v systéme Midti-Track Diplomacy spočíva v tom, že fungujú akoby alarm hlásajúci chybné konanie Track 1 čím sa snažia o vyváženie vplyvu oficiálnej diplomacie. Priťahovaním pozornosti širokej verejnosti sú určitým vykonávateľom kontroly nad tým, aby Track 1 nezneužívala svoju moc. Track 6 predstavuje hlas občanov nezastúpených na politických procesoch, čím prispieva k spravodlivejšiemu globálnemu vládnutiu. Nedostatkom protestných hnutí je, že sa apriori definujú ako anti- respektíve namierené proti niečomu, čím ale riskujú to, že proti čomu bojujú ešte viac pritvrdí svoj postoj k antihnutiam. Aktivity protestných hnutí sú povzbudzované hnevom a nevraživosťou, ktoré majú tendenciu zakliesniť postoj aktivistov namiesto toho, aby presadzovali dialóg s Track 1. Výsledkom tohto neflexibilného postoja aktivistov sú kontraproduktívne reakcie z kruhov oficiálnej diplomacie. (Diamond, McDonald, 1996)

Náboženstvo ako súbor duchovných hodnôt a princípov správania je označené ako Track 7. Náboženské rozdiely môžu v praxi predstavovať zdroj konfliktu, ale takisto môžu byť katalyzátorom zmierovacieho procesu. Nakoľko náboženskí vodcovia predstavujú v rámci komunít určitú autoritu, ich slová majú významnú váhu na správanie jednotlivcov a skupín. Západné náboženstvá v podobe rôznych odnoží kresťanstva sú v konfliktnom prostredí aktívne prostredníctvom komunít veriacich a cirkevných misií, ktoré šíria všeobecné morálne princípy ako sú sú láska k blížnemu, súcit, schopnosť odpúšťať. Tieto komunity veriacich sa podieľajú na rovnakých aktivitách ako iné track; vzdelávanie obyvateľstva a miestnych vodcov, neformálne vyjednávanie, mediácia, poskytovanie humanitárnej pomoci, vystupovanie v médiách, vydávanie publikácií. Prínosom náboženstva v mierovom procese je. že do neho prináša „duchovný impuls plný idealizmu etických hodnôť“. (Diamond, McDonald, 1996, s. 101) V širšom kontexte možno chápať pozitívne aj integračnú funkciu náboženstva ako súčasti kultúry. Pre túto funkciu sú využívané sociálne inštitúcie ako vzdelávanie, rodina, partnerské skupiny, komunikačné inštitúcie a ďalšie. Kultúra je chápaná ako niečo pozitívne, čo pomáha zbližovaniu a vzájomnému pochopeniu medzi národmi a štátmi, pomáha otupovať ostrie medzinárodných rozporov. Táto predstava je však oprávnene iba čiastočná a celý problém kultúry a náboženstva a ich úlohy v medzinárodnom živote je omnoho zložitejší, rozporuplnejší. (Hoscheková, 2009) Negatívnou stránkou Track7  je, že má historicky daný sklon k exkluzivimu. To znamená, že len svoje princípy považuje za správne, čím segreguie komunity s odlišným náboženským vyznaním. (Diamond, McDonald, 1996)

Track 8 sa vzťahuje na nadácie a individuálnych filantropov, ktorých funkciou v systéme je poskytovať finančné a materiálne zdroje pre aktivity ostatných track. Tým, že poskytuje finančné zdroje na projekty určuje i smerodatné línie, ktorými sa majú mierové projekty uberať. To znamená, že stanovuje agendu a definuje priority v mierových procesoch. Sponzori a nadácie sa nachádza v pozícii filtra, ktorý rozhoduje o tom, ktorý projekt vstúpi do systému a bude mať možnosť zviditeľniť sa. Inými slovami, závisí od nadácií, ktorý problém alebo vnútroštátny konflikt budú považovať v danom momente za naliehavý a ktorému dovolia zviditeľniť sa na medzinárodnej scéne. Niektoré nadácie sú financované z pravidelných dotácií, iné sa o svoje zdroje musia uchádzať u individuálnych donorov, a preto väčšinu svojho času strávia identifikáciou potenciálnych darcov a ich presviedčaním o nevyhnutnosti riešenia istého problému. Každá nadácia má vo svojej agende vytýčenú cieľovú oblasť, na ktorú sa zameriava. Napríklad veľké nadácie ako Ford Foundation, Carnegie, Mac Arthur Foundation podporujú v prvom rade akademické a výskumné inštitúcie. Malé nadácie ako Tides Foundation, Threshold, Plowshares majú naopak tendenciu financovať projekty v teréne.(Diamond, McDonald, 1996)

Médiá a verejná mienka predstavujú Track 9, ktorá v systéme Multitrack Diplomacy spĺňa informačnú a komunikačnú funkciu. Hlavnou úlohou médií je prostredníctvom tlače, televízie a elektronických médií informovať a zapojiť verejnosť do diskusií o mieri a riešení konfliktov. Rovnako ako pri Track 5 zastupujúcej výskum, vzdelanie a výcvik aj Track 9 vychádza z predpokladu, že pre angažovanie sa vo vnútroštátnych konfliktoch, je potrebné informovať verejnosť o stave a vývoji situácie vo vzdialených kútoch sveta. Médiá vo všeobecnosti tvarujú verejnú mienku a naopak verejnosť má v demokratických krajinách prostredníctvom liberálnych médií možnosť vyjadriť svoj názor k problematike. Konečným dôsledkom slobodnej diskusie je vplyv, ktoré médiá a verejná mienka vyvíjajú na politické rozhodnutia predstaviteľov štátnej moci. Umiestnenie Track 9 do vnútorného kruhu diagramu (tabuľka 7) vystihuje jej funkciu v systéme. Médiá predstavujú vertikálne prepojenie medzi oficiálnou diplomaciou Track 1 a horizontálne prepojenie vo vnútri spoločnosti medzi jednotlivými účastníkmi Multitrack Diplomacy. Média môžeme rozdeliť podľa druhu programu, ktoré ponúkajú na informatívne a zábavné. Problémom informatívnych programov súkromných spoločností je posadnutosť sledovanosťou a tým zároveň aj ziskom, čo má pre úlohu médií v transformácii konfliktov významný dopad. Typickým informatívnym mediálnym programom sú správy, ktoré sa mediálnom biznise stotožňujú s niečím vzrušujúcim, šokujúcim a hlavne násilným. Inými slovami: „nie mier, ale konflikt a násilie vytvárajú správy" (Diamond, McDonald, 1996, s. 124) Ľudia žijúci v mieri sú pre verejnosť nudným programom. Touto cestou sú zo spravodajských orgánov vypúšťané zábery legitimizujúce nenásilie a mierové riešenie konfliktov. Zaujímavým vedľajším produktom tohto ustáleného pravidla je, že po určitom čase rovnaká intenzita násilia nevyvoláva u divákov pocit senzácie, správa prestáva byť novinkou, konflikt vlečúci sa i dvadsať rokov vymizne z programu večerných správ a znovu sa v ňom objaví iba ak so sebou prináša akty väčšej brutality alebo pokrok v mierovom procese.(Diamond, McDonald, 1996) Mediálne programy informatívneho charakteru môžeme považovať za dvojsečnú zbraň, ktorá v podobe dobre známeho CNN efektu ovplyvňuje verejnú mienku a následne politické rozhodnutia predstaviteľov štátov a medzinárodného spoločenstva pri zapájaní sa do mierového procesu vnútroštátneho konfliktu. Na druhej strane sú to tie isté médiá, ktoré sprostredkúvajú zábery neúspešných akcií medzinárodného spoločenstva a dvíhajú vlny protestov na zastavenie mierových operácií. Vo veľkej miere sa tento track napríklad využíva napríklad aj vo vleklých vnútroštátnych konfliktoch – ako napríklad v Kolumbii. (Adašková, 2009)

Multitrack Diplomacy (MTD) je systémový prístup, ktorý odráža rôznorodosť aktérov v nových vojnách typických pre súčasné obdobie globalizácie. Títo aktéri sú považovaní za činitele s mierotvorným potenciálom v procese transformácie konfliktov. Transformáciu konfliktov považujú autori tohto prístupu za pojem označujúci výsledok mierotvorných snáh. Podľa Diamondovej a Nottera pozostáva transformácia konfliktov z troch typov peacebuildingových aktivít, ktorými sa buduje takzvaná „ infraštruktúra mieru'. (Notter, Diamond, 1996, s.2)

Zásady využitia - 12 princípov multitrack diplomacy

V období, Kedy bola MTD vytvorená, začali sa rozvíjať projekty v konfliktných oblastiach po celom svete a ponúkať vzdelávací program „Peacebuilding in Action: princípy a postupy multitrack diplomacy“.  Počas programu bolo sformulovaných 12 elementárnych princípov multitrack diplomacy, ktoré boli následne modifikované a posilnené. V súčasnosti predstavujú hlavné zásady práce priamo v teréne v konfliktných oblastiach, teda všeobecný rámec a štruktúru MTD iniciatív. Princípy boli rozdelené do štyroch kategórií, ktoré zdôrazňujú a vyzdvihujú dôležitosť vzťahu a väzieb medzi odborníkmi a konfliktným systémom. Zásady sa primárne zameriavajú na:
1.     zavedenie MTD do systému konfliktu
2.     spoluúčasť s partnermi/budovanie partnerstiev
3.     prístupy a metódy k práci
4.     celkové ciele

Zavedenie MTD/Entry
Prístupy k práci/Approaches to Work
1. vyzvanie/pozvanie
7. syntéza múdrosti
2. dlhodobý záväzok
8. početné technológie
Spoluúčasť/Involvement with Partners
9. výskum v akcii
3. vzájomný vzťah
Celkové ciele/Overall goals
4. vzájomná dôvera
10. zodpovednosť
5. angažovanosť
11. splnomocnenie
6. partnerstvo
12. transformácia

Princípy zamerané na zavedenie MTD do systému:
1.     Výzva („pozvanie“) - MTD je zavádzaný do systému na základe požiadavky konfliktných strán. „Pozvanie“ býva často adresované buď od jednej zo strán konfliktu, alebo od určitej lokálnej skupiny v rámci systému. Požiadanie znamená vstup do systému. Pre začatie úspešnej práce/činnosti je nevyhnutné získať súhlas a dôveru všetkých konfliktných strán.
2.     Dlhodobý záväzok - Konfliktný systém si v zásade vyžaduje dlhodobú stratégiu pre jeho transformáciu. Pre úspech peacebuildingovej misie a transformácie konfliktu je nevyhnutný dlhodobý záväzok minimálne na 5 rokov, v zásade však do doby, kedy žiadna z konfliktných strán systému nevyžaduje prítomnosť skupín MTD.    
Princípy zamerané na spoluúčasť s partnermi/budovanie partnerstiev:
3.     Vzájomný vzťah - Kľúčom k úspechu peacebuildingových misií je kvalita vzájomného vzťahu vybudovaného postupom času s jednotlivcami, skupinami a relevantnými inštitúciami v konfliktnom systéme. Vybudovanie vzájomných vzťahov so všetkými stranami konfliktu predstavuje nevyhnutný základ pre ďalšiu činnosť.
4.     Vzájomná dôvera - Vzťahy medzi partnermi v konflikte musia byť vybudované na základe vzájomnej dôvery. Budovanie osobnej a inštitucionálnej dôvery s celým spektrom aktérov v rámci systému zahŕňa získanie dôvery politických lídrov a súhlas širokej verejnej mienky.
5.     Angažovanosť - Aktívne zapojenie sa do konfliktnej situácie je ďalšou podstatou multitrack diplomacy. Peacebuilders vystupujú ako neutrálna tretia strana v konflikte.
6.     Partnerstvo - Partnerstvo a spolupráca s lokálnymi partnermi a vytváranie koalícii a spoločenstiev odborníkov sú základom všetkých aspektov peacebuildingu. Synergetika kooperácie rôznych partnerov v teréne je kľúčom k pokroku v projekte.
Princípy zamerané na prístupy k práci:
7.     Syntéza múdrosti/vedomostí - Riešenie konfliktov založené na „západných“ princípoch a postupoch nie je v zásade efektívne v iných kultúrach. Cieľom peacebuildingových misií je preto spoznať domorodú kultúru komunít konfliktného systému a vytvoriť vhodné zásady a postupy, ktoré zodpovedajú a vyhovujú konkrétnej špecifickej konfliktnej situácii.
8.     Početné technológie - V procese transformácie konfliktu je zavádzaných množstvo techník, metodológií, aktivít a vytváraných nových prístupov, ktoré zohľadňujú kultúrne špecifiká konkrétneho konfliktného systému. (Lasicová, Ušiak, 2009) Predpokladom k tomu je tvorba tímov odborníkov z oblasti riešenia konfliktov. Jednotlivé fázy transformácie konfliktu dokonca vyžadujú rozličné prístupy. Spravidla v prípadoch nedávneho brutálneho násilia je práve dialóg nástrojom na preklenutie priepasti medzi stranami konfliktu vytvorenej v dôsledku násilia. V iných prípadoch, pri ktorých náhla bolesť z násilia už poklesla, proces budovania spoločnosti môže byť uvedený do činnosti.
9.     Výskum v akcii - Peacebuildingové tímy sú zamerané na získavanie informácií a vzdelávanie sa od svojich partnerov, odborníkov a iných strán zainteresovaných v konflikte s cieľom extrahovať a zdieľať informácie a skúsenosti.. Dôležitú súčasť výskumu predstavujú lokálne výskumné tímy.
Princípy zamerané na celkové ciele:
10.                       Zodpovednosť - Peacebuildingové tímy nenesú zodpovednosť za riešenie problémov iných. Ich úloha spočíva v asistencii konfliktným stranám najmä prostredníctvom urýchľovania a uľahčovania procesu transformácie konfliktu a v budovaní lokálnych kapacít a inštitúcií schopných pokračovať v tejto činnosti. Riešenie konfliktu nikdy nemôže byť nanútené treťou stranou. Zodpovednosť nesú konfliktné strany a úlohou MTD je podporovať lokálnych partnerov k prijatiu zodpovednosti za riešenie konfliktu a podporiť ich pri tvorbe lokálnych inštitúcií a kapacít. Jeden z nástrojov predstavuje zavádzanie a rozvíjanie projektov zameraných na vzdelávanie.
11.                       Splnomocnenie - Ako náhle jednotlivci a skupiny prevezmú zodpovednosť v konflikte, úlohou peacebuildingu je podporiť ich v procese splnomocnenia/nadobudnutia kompetencií a právomocí v rámci systému. Splnomocnenie môže mať niekoľko foriem od budovania partnerstiev cez možnosť pre konfliktné strany zúčastňovať sa konferencií alebo špeciálnych odborných výcvikových programov. Splnomocnenie lokálnych autorít je predpokladom transformácie konfliktu.
12.Transformácia - Proces transformácie konfliktu je podstatou misie MTD.    Všetky aktivity peacebuildingových tímov smerujú k transformácii systému a podporujú zmenu na úrovni verejnej mienky, hodnôt, správania a štruktúr.

Politický peacebuilding predstavuje vonkajšiu štruktúru mierového systému, ktorá má tendenciu ľahko sa rozbiť, pokiaľ nemá solídne jadro. Výsledkami politického peacebuildingu sú politické dohody a právne zväzky, ktoré odpovedajú na politické potreby konfliktných strán. Sú základným rámcom pre vybudovanie mieru, ale tento rámec má veľmi krehkú životnosť, pokiaľ sa nevytvára spolu so štrukturálnym asociálnym peacebuildingom. Štrukturálny peacebuilding zahŕňa vytvorenie systémov správania a inštitúcií presadzujúce demokratické vládnutie a je podporou pre sociálny peacebuilding. Sociálny peacebuilding vytvára ľudskú infraštruktúru budovaním vzťahov novej kvality venujúc sa pocitom, postojom, názorom, hodnotám jednotlivcov a skupín generujúc základy pre mierok kultúru. V skratke transformácia konfliktov podľa systémového prístupu znamená „aktivity peacebuildingu,  čiže vytváranie hmatateľných a nehmatateľných podmienok  ktoré umožňujú transformáciu konfliktného systému na mierový systém. (Notter, Diamond, 1996, s.5)

Literatúra:

1.     ADAŠKOVÁ, D. 2009. Humanitárna kríza v Kolumbii ako dôsledok bezpečnostnej situácie v regióne. In Interpolis ´09, Banská Bystrica: FPVaMV UMB, s. 351- 355
2.     DIAMOND, L. – McDONALD, J. 1996. Multitrack Diplomacy. A System Approach to Peace. West Hartford Connecticut: Kumarian Press 1996.
3.     DUFFIELD, M. 2001. Global governance and the New Wars. London and New York: Zed Books, 2001
4.     GALTUNG, J. 1996. Peace by Peaceful Means. Oslo: International Peace Institute, 1996
5.     HOSCHEKOVÁ, D. 2009. Kultúra v medzinárodnom prostredí a medzinárodná komunikácia (7. kapitola). In HORSKÁ, E. a kol. Multikultúrne vzdelávanie pre európske občianstvo. Nitra 2009, s. 132-159
6.     HUSENICOVÁ, L. 2009. Regionálna bezpečnosť v réžii regionálnych organizácií In Bezpečnostné fórum’09. FPVaMV UMB, Banská Bystrica 2009, s. 163 – 171
7.     KOVÁČIK, B. – ONDRIA, P. 2009 : Mierové riešenie konfliktov z hľadiska teórií liberalizmu. In Bezpečnostné fórum’09. FPVaMV UMB, Banská Bystrica 2009, , s. 94 – 101
8.     KUCHARČÍK, R. 2009. Štát v súčasnom medzinárodnom systéme. In Aktuálne otázky svetovej ekonomiky a politiky. Bratislava: Ekonóm, s. 373-379
9.     LASICOVÁ, J. – UŠIAK, J. 2009. Metodologické aspekty budovania vedy o bezpečnosti. In Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí, Žilina: Žilinská Univerzita ŽU - EDIS
10.                       MANISCALCO, M.L. 2006/2007. Constructing/Deconstructing the Enemy: A Sociological Perspective. In AUBRY, G. Socilogia dei processi di pace. Universitá degli studi Roma Tre Facolá di Scienze Politiche Corso di Laurea Magistrale in Relazioni Internazionali 2006/2007.
11.                       NOTTER, J. – DIAMOND, L. 1996. Building Peace and Transforming Conflict: Multitrack Diplomacy in Practice (online). Arlington USA: Institute for Multitrack Diplomacy, 1996 (cit. 01.08.2010). Dostupné na internete: http://imtd.org/imtd/OP7.pdf



[1] Iniciatíva Global Compact vyvolala napriek pôvodnému nezištnému úmyslu vlnu protestov zo sírany siete mimovládnych organizácií Alliance for a Corporate-Free UN, ktoré sa domnievaj to,. že Global Compact poslúži nadnárodným spoločnostiam ako nástroj pre vylepšenie si svojho medzinárodného imidžu bez konkrétnych záväzkov. Kritika iniciatívy OSN spočíva v tom, že príliš všeobecne  definuje svoje princípy, pričom nestanovuje kontrolné mechanizmy ich dodržiavania. (Maniscalao, 2003)